Ešte nezomreli

Marta Moravčíková

Knihy napriek všetkému stále žijú. Aj v knižniciach. Hoci – práve tie majú často menej a menej peňazí na ich nákup. Kde na ne vziať? Čo tak darovať im ich? Darovať knižnici aspoň jednu knihu ročne podľa jej výberu. Na Vianoce? Aj. V marci, mesiaci knihy? Prečo nie. Kedykoľvek nám to peňaženka umožní? Ešte lepšie.

Projekt pomáha aj väčším

Projekt Jednu knihu ročne (knižnici) nepomáha len malým knižniciam. Ak sa doňho zapoja, môže byť prínosom aj pre tie väčšie. V televízii Hronka o tom hovorí riaditeľka Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene Milota Torňošová.

Všetkých sa nezbavujeme

Helena Pekarovičová, vedúca knižnice v Hlohovci

Vlani sme v rámci projektu Jednu knihu ročne (knižnici) dostali od čitateľov 49 kníh, tento rok nám ich darovali už 23. Ochotných darcov sme poprosili nielen o knihy žiadané „masovo“, ale najmä o také, ktoré by sme si inak nemohli dovoliť kúpiť. Vďaka projektu sme teda mohli fond rozšíriť aj o žánre akoby okrajové, ale zato užitočné a potrebné. Neodpisujeme však ani všetky staré knihy.

Knižnicu obdarovali aj deti

Knižnica Mateja Hrebendu Rimavská Sobota

V Rimavskej Sobote oslovil projekt Jednu knihu ročne (knižnici) aj deti, ktoré ešte nezarábajú, a v prospech knižnice sa dokázali vzdať svojho vreckového.

Čakajú s nádejou; knihy aj exlibrisy

MartaM

Do projektu sme sa zapojili s veľkým očakávaním a nádejou, že sa v čitateľoch a priateľoch dobrých kníh nesklameme. Našej mestskej knižnici už v minulosti darovalo veľa ľudí knihy, prevažne však staršieho vydania. Aj za tie sme im vďačné,“ napísala Mária Kvetková z knižnice v Hnúšti. A s podobným očakávaním sa pridali ešte ďalšie štyri knižnice.

Kolobeh kníh v knižniciach (a na policiach)

MM

Medzi darcami hliníckej knižnice sa v rámci projektu Jednu knihu ročne (knižnici) objavila aj Mestská knižnica v Žiari nad Hronom a... nápad je na svete.

Nikto neprehrá

MM

Do projektu Jednu knihu ročne (knižnici) sa bez veľkých slov zapojila aj čadčianska knižnica, o ktorej možno málokto vie, že jej korene siahajú až do roku 1919 a že v roku 1940 v nej zásluhou dobrovoľného knihovníka a ľudomila Michala Kassaia otvorili prvú verejnú záhradnú čitáreň na Slovensku. A práve táto knižnica obohatila JKR(K) o tip – knižniciam možno okrem kníh darovať aj predplatné nejakého časopisu alebo novín. Skvelý nápad!

Neľutujem

Jana Miháliková

Vo chvíli, keď do knižnice príde človek, ktorý je tam vlastne prvý raz v živote a povie, že na zastávke si prečítal plagát Jednu knihu ročne (knižnici) a aj on by sa chcel do projektu zapojiť, mám pocit, že snívam.

Kto sa pridá, vyhrá

Helena Pekarovičová

Nápad nám v knižnici najprv vyrazil dych, potom nás priviedol trochu do rozpakov a po prvých knihách, ktoré sme do knižnice dostali, sme boli dojaté. Tým, že sú medzi nami stále ľudia, ktorí si vážia knihu ako nositeľa kultúry a vzdelanosti a vážia si prácu knižnice, ktorej služby využívajú.

Jednu knihu ročne (knižnici) – ako na to

MartaM

Do projektu Jednu knihu ročne (knižnici)sa doteraz zapojilo 50 knižníc. Pre váhajúcich (knihovníkov, čitateľov, vydavateľov) uvádzame odporúčania, ako na to. Nie je to nič zložité.

Čitatelia knižniciam, čitatelia čitateľom

MartaM

Výborný nápad, vďaka za inšpiráciu, napísala k projektu Jednu knihu ročne riaditeľka Mestskej knižnice v Ružomberku Tatiana Babincová a dodala: Určite sa do toho pustíme. Jana Miháliková z obecnej knižnice v Hliníku nad Hronom píše: Myšlienka projektu ma veľmi oslovila. Samozrejme, tak ako väčšina knižníc na Slovensku, aj tá naša sa borí s finančným problémom. Preto sa hneď dám do práce a ak sa nám podarí získať touto formou ochotných darcov, budem vás informovať.

Knihodary a exlibrisy

Fidel

V rámci projektu Jednu knihu ročne (knižnici) navštívila našu knižnicu dáma, ktorá do nej ako čitateľka nechodila, ale poznala jej prvú riaditeľku a ďalšie knihovnícke osobnosti, ktoré tu v minulosti pracovali, a tak sa rozhodla aj ona zapojiť do krásnej myšlienky. A hlásia sa aj ďalší, hovorí vedúca knižnice v Hlohovci Helena Pekarovičová.

Jednu knihu ročne

Marta Moravčíková

Nie prečítať – kúpiť. A nie do vlastnej knihotéky, ale do niektorej zo slovenských knižníc. Prečo? Pretože knižnice na Slovensku už roky nemajú toľko peňazí, aby mohli svoje knižničné fondy rozširovať tak, ako by chceli. Inými slovami, nemajú za čo nakupovať toľko nových kníh či iných knižničných jednotiek (napríklad cédečiek alebo dévedečiek), koľko by pre svojich čitateľov potrebovali.