Čakajú s nádejou; knihy aj exlibrisy
K projektu Jednu knihu ročne (knižnici) sa v marci pridalo ďalších päť knižníc – Knižnica prof. Pasiara v Hnúšti, Mestská knižnica A. H. Škultétyho v Tisovci. Mestská knižnica v Žarnovici, Knižnica v Trenčianskych Stankovciach aj Zemplínska knižnica G. Zvonického v Michalovciach. Tá v rámci projektu vyzvala čitateľov Kúp knihu pre knižnicu a obmedzila výzvu na Týždeň slovenských knižníc. Treba dúfať, že jej aj za taký krátky čas nejaké knihy pribudnú. A držať palce, aby ich dostala čo najviac aj najnovšie zapojená Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne.
Aleksandra Pyshko
„Knižnice v regióne sa zapájajú do projektu Jednu knihu ročne,“ uviedli 6. marca 2013 www.echonoviny.sk a pridali informáciu, že do projektu sa zapojila Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti a Mestská knižnica A. H. Škultétyho v Tisovci. V každej darovanej knihe bude meno darcu, prípadne exlibris a zoznam darcov bude zverejnený aj na webových stránkach a v priestoroch knižnice. „Do projektu sme sa zapojili s veľkým očakávaním a nádejou, že sa v čitateľoch a priateľoch dobrých kníh nesklameme. Našej mestskej knižnici už v minulosti darovalo veľa ľudí knihy, prevažne však staršieho vydania. Aj za tie sme im vďačné,“ napísala mi Mária Kvetková z knižnice v Hnúšti. „Meníme ich za naše opotrebované (rovnaký titul, rovnaké vydanie). Dúfam, že nám tento projekt prinesie šťastie.“
Dúfajú vo viac kníh
Riaditeľka Hontiansko-novohradskej knižnice A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši Mgr. Zuzana Unzeitigová sa priznala, že na ponuku zapojiť sa do projektu Jednu knihu ročne (knižnici) na začiatku zaváhali, ale potom skúsili a dúfajú, že knižnici pribudne viac kníh.
Mestská knižnica v Žarnovici sa k projektu JKR(K) pripojila len nedávno a ako píše jej vedúca Anna Oslancová, zatiaľ jej čitatelia ponúkli iba staré knihy. „V zmysle – robím si doma poriadok,
knihy, čo nepotrebujem, dám do knižnice,“ dodáva. Príčinou je možno aj to, že knižnica sa pre rekonštrukciu musela presťahovať do náhradných priestorov. Je teda nádej, že niečo nové, najmä z oblasti náučnej literatúry ešte predsa len príde.
Ako možno zviditeľniť svoje dieťa
Vo Zvolene napríklad darovaním novej knihy Krajskej knižnici Ľ. Štúra. Odporúčanie, aby knižnice, ktoré sa zapoja do projektu Jednu knihu ročne (knižnici) oslovili niektorú školu vo svojej obci či meste, aby jej žiaci kreslili do kníh darovaných čitateľmi exlibrisy, modifikovala knižnica takto: „Ak máte doma školopovinné deti, môžu do knihy nakresliť jedinečný exlibris, ku ktorému bude knižnica pripisovať mená darcov.“ Užitočná alternatíva. Veď ako sa ukazuje, v máloktorej knižnici majú jej pracovníčky toľko času a energie, aby sa okrem zapojenia do projektu JKR(K) ešte pokúsili motivovať hoci jednu triedu v miestnej škole na tvorbu darcovských exlibrisov. Cieľom projektu JKR(K) je síce úsilie skúsiť (aj) prostredníctvom darcovských exlibrisov vytvárať vzťah školákov ku knižniciam ako ku kultúrno-vzdelávacím inštitúciám, ale to sa, ako ukazuje zvolenská modifikácia, dá aj individuálne. Treba veriť, že si rodičia-darcovia oprášia informácie o tom, čo je exlibris (ex libris, teda z kníh) a ich deti zanechajú v darovaných knihách krásne obrázky. Bude to o to vzácnejšie, že dnes už význam tohto pojmu nepoznajú ani mnohí vydavateľskí redaktori...
Čo je exlibris
Dawid Tarnawski
Ako uvádza Ing. Ivan Boháč na www.exlibrisweb.cz, exlibris, kedysi nazývaný aj knižná značka, bol malý, výtvarne riešený lístok či štítok, ktorý sa vlepoval na predsádku na vnútornej strane obalu-dosky knihy. Spolu textom exlibris či ex libris – teda „z kníh“ vyjadroval vlastnícky vzťah osoby (alebo inštitúcie) ku konkrétnej knihe a mával podobu erbu, znaku, motta či sloganu. Podľa I. Boháča sa exlibrisy objavovali už v stredovekých rukopisných kódexoch a používali ich najmä panovníci, šľachtické rody a kláštory. A tvorcami exlibrisov boli takí skvelí výtvarníci ako Albrecht Dürer, Lukas Cranach či Hans Holbein. V Česku to boli napríklad Josef Mánes, Alfons Mucha, Max Švabinský či Mikoláš Aleš.
Na Slovensku nesiaha tvorba výtvarných exlibrisov tak ďaleko, zato ju reprezentujú také mená ako Albín Brunovský, Vladimír Gažovič, Karol Ondreička, Dušan Polakovič, Igor Piačka, Kamila Štanclová, Dušan Kállay, Martin Činovský a mnohí, mnohí ďalší.
Sú to ešte exlibrisy?
Postupne exlibrisy zmenili miesto určenia a namiesto vlepovania do kníh sa začali zaraďovať do albumov zberateľov. Je síce fajn, ale možno aj trochu škoda. Knihy (aspoň niektoré) si predsa aj v súčasnosti zaslúžia byť povýšené aj hodnotou výtvarného exlibrisu. Napokon – ak zostanú exlibrisy primárne určené iba zberateľom a nedostanú do kníh, možno ich ešte nazývať exlibrismi?
Azda im ich miesto v knihách, pomôžu vrátiť práve darcovské exlibrisy školákov, ktorí i ch vytvoria v rámci projektu Jednu knihu ročne (knižnici).