Vo chvíli, keď do knižnice príde človek, ktorý je tam vlastne prvý raz v živote a povie, že na zastávke si prečítal plagát Jednu knihu ročne (knižnici) a aj on by sa chcel do projektu zapojiť, mám pocit, že snívam.
Nápad nám v knižnici najprv vyrazil dych, potom nás priviedol trochu do rozpakov a po prvých knihách, ktoré sme do knižnice dostali, sme boli dojaté. Tým, že sú medzi nami stále ľudia, ktorí si vážia knihu ako nositeľa kultúry a vzdelanosti a vážia si prácu knižnice, ktorej služby využívajú.
Jednu knihu ročne (knižnici) – ako na to
Do projektu Jednu knihu ročne (knižnici)sa doteraz zapojilo 50 knižníc. Pre váhajúcich (knihovníkov, čitateľov, vydavateľov) uvádzame odporúčania, ako na to. Nie je to nič zložité.
Čitatelia knižniciam, čitatelia čitateľom
Výborný nápad, vďaka za inšpiráciu, napísala k projektu Jednu knihu ročne riaditeľka Mestskej knižnice v Ružomberku Tatiana Babincová a dodala: Určite sa do toho pustíme. Jana Miháliková z obecnej knižnice v Hliníku nad Hronom píše: Myšlienka projektu ma veľmi oslovila. Samozrejme, tak ako väčšina knižníc na Slovensku, aj tá naša sa borí s finančným problémom. Preto sa hneď dám do práce a ak sa nám podarí získať touto formou ochotných darcov, budem vás informovať.
V rámci projektu Jednu knihu ročne (knižnici) navštívila našu knižnicu dáma, ktorá do nej ako čitateľka nechodila, ale poznala jej prvú riaditeľku a ďalšie knihovnícke osobnosti, ktoré tu v minulosti pracovali, a tak sa rozhodla aj ona zapojiť do krásnej myšlienky. A hlásia sa aj ďalší, hovorí vedúca knižnice v Hlohovci Helena Pekarovičová.
Nie prečítať – kúpiť. A nie do vlastnej knihotéky, ale do niektorej zo slovenských knižníc. Prečo? Pretože knižnice na Slovensku už roky nemajú toľko peňazí, aby mohli svoje knižničné fondy rozširovať tak, ako by chceli. Inými slovami, nemajú za čo nakupovať toľko nových kníh či iných knižničných jednotiek (napríklad cédečiek alebo dévedečiek), koľko by pre svojich čitateľov potrebovali.